Sme ľudia(?)

…vo „veľkom“ štýle prebieha kampaň druhého kola prezidentských volieb a „naši“ dvaja kandidáti sa všemožne snažia presvedčiť voličov o svojej bezúhonnosti, resp. o tom, že ten môj oponent je (pejoratívne) väčšia sviňa. Áno, toto je primárna stratégia súčasnej politiky, ideológia súčasného trhového režimu, nebojovať za svoje renomé, návrhy na zlepšenie situácie, svoj program a tým zvolenie, ale ukázať, aký amorálny je kandidát na opačnej strane barikády…

…čo by sme ale chceli od oportunistu, manipulátora a najmä človeka spoluzodpovedného za rozkradnutie, resp. rozkrádanie našej republiky na strane jednej a solventného nedôveryhodného podnikateľa podozrivého z úžery (dôkazy ako Fico nemám, len pár negatívnych slov od ľudí z nižšej strednej triedy) a kontaktov so sektou. Keďže je pán Kiska odpoveď na predstaviteľa politického monopolu na Slovensku, odporúčam sa volieb slobodne vzdať, pretože svojimi argumentmi a obhajobou neuralgických bodov antikampane proti nemu nepresvedčil. Od deväťdesiatych rokov je nám do myslí tlačená doktrína volieb ako povinnosť až privilégium, samozrejme s dualistickým výberom ľavej a pravej strany. Kto si myslí, že sa Kiska po zisku takej masovej podpory z politiky stiahne a rovnako ako Procházka nebude bábkou aspoň pro forma pravej strany? Poplatné médiá hlavného prúdu nás budú opäť presviedčať o nutnosti ísť voliť menšie zlo a množstvo nemysliacich ľudí zo stáda, ktorých masírujú skrz médiá rôzni erudovaní analytici s politicky vhodným komentárom a štatistikami pochybných agentúr, poslúchne, aby sa cítili aspoň počas volieb potrební. Je však podivné, koľko ľudí po takom ohromnom množstve škandálov, tunelov, dokázanej korupcie stále tupo cíti potrebu zachovávať tento systémový status a brať ho ako samozrejmosť a osvojiť si teóriu menšieho zla. ZLO je predsa len ZLO. Nadnesene, prečo si mám vybrať medzi zlomením jednej nohy a zlomením obidvoch nôh, keď ja chcem mať vlastne obidve nohy zdravé?…

…voľba prezidenta nie je vlastne tak podstatná, ide len o to, na koho sa bude pred Grasalkovičovým palácom kričať. V rámci prezentácie Slovenska v zahraničí je súčasnou odchádzajúcou mediálnou hviezdou z prezidentského kresla latka nastavená tak nízko, že podliezť by sa dala iba v prípade prekopania sa rýľom. Obidvaja kandidáti majú intelekt a rétoriku na vyššej úrovni ako Excelencia Gašparovič, ale na tom vlastne nezáleží. Ľudí zlepšená diplomacia od živorenia nezachráni, slivovica lacnejšia nebude, „narastajúca“ ekonomika sa dotkne bankárov a finančných skupín a na západnom západe si aj tak myslia, že sme Slovinci, v lepšom prípade našim hlavným mestom je Praha…