…viac ako štyri týždne je tomu od zániku a podľa jeho majiteľov aj od krádeže rádia, ktoré svojim obsahom tvorilo minoritnú stanicu z hľadiska kvality, aj keď môjmu osobnému ideálu sa ich programová štruktúra neveľmi približovala. Narozdiel od ostatných rádií hlavného prúdu ale neponúkalo súčasnú disko & hip-hopovú dekadentnú zábavu, plus prinieslo progres a prakticky precedens v informáciách v podobe Rostasových Mlčaní, ktoré už hádam predstavovať netreba. S Tiborom môžete súhlasiť, aj mu oponovať, ale originálnosťou obsahu jeho relácie a odvahe majiteľov komerčného rádia treba tlieskať. V prvých dňoch, resp. týždňoch kauzy okolo odobratí frekvencií Rádiu Viva mi nebolo jasné, o čo presne ide, nevedel mi to potvrdiť ani Rostas, či ide primárne o útok zo strany V. Poóra, solventného podnikateľa – privatizéra z čias Mečiara, o ktorom sa už písalo v Rostasovom magazíne Zem & Vek, alebo je za tým niečo iné. V médiách sa toho veľa podstatného neobjavilo, až januárové číslo spomínaného časopisu Zem & Vek mi aké-také asociácie v hlave vytvorilo. Väčší priestor dostali majitelia rádia a spoločníci Viva Production House, páni Budzák, Bartoš a Kodaj, kde odkrývajú už to naše obligátne korupčné konanie od nedotknuteľných…
…najprv bol za všetkým Poór, ktorý v minulosti podal pomocnú ruku spoločnosti Scan Development, s totožnými vlastníkmi s Viva Production House. Dosadením konateľov a neskôr aj konkurzného správcu prevzal kontrolu nad pohľadávkami, ktoré jeho ľudia akceptovali bez vedomia predstavenstva, teda majiteľov rádia. Po takomto dosadení M. Hofmana na pozíciu riaditeľa Rádio Viva a.s. sa majitelia rozhodili žiadať o predĺženie licencie ako Viva Production House s tým, že prevezmú dlhy ešte z čias Hrycovho Twistu najmä prevádzkovateľovi šírenia signálu spoločnosti Towercom. Tí im ale odmietli poskytovať signál a po obrátení sa na inú spoločnosť s oprávnením na šírenie signálu sa začal boj. Vystúpila schránková firma Corporate Legal, advokátska firma bez techniky a programovej štruktúry, len s nezáväzným prísľubom dotácií od J&T Banky. Rade pre vysielanie a retransmisiu nevadilo rozhodnutie Najvyššieho súdu v prospech Rádia Viva, ani stret záujmov. Totiž v rade sedí aj P. Alakša pracujúci pre Towercom, teda pre spoločnosť, u ktorej má Rádio Viva zdedený dlh po Rádiu Twist, ale zároveň spoločnosť, ktorá disponuje dvomi zmluvami s firmou Corporate Legal, na prenos signálu na frekvenciách Vivy a aj na prenájom priestorov. Po týchto udalostiach sa objavila spoločnosť JOJ Media House, už podľa názvu firma, ktorej patrí aj bulvárna demagogická televízia JOJ. Jej riaditeľ R. Flimel spoločne s moderátorom J. Mečiarom (príznačné priezvisko, asi eufemizmus pre nejaký vulgarizmus /pardon/) začali nabádať personál rádia na ukončenie kampane za jeho záchranu s tým, že budú môcť pokračovať v ich novom rádiu. Teda by to znamenalo, že Corporate Legal, ktorým frekvencie odklepli (na frekvenciách by malo vysielať Info rádio), vystupovali ako biele kone pre JOJ MH. Verejne známe je prepojenie vplyvu J&T za televíziou JOJ, aj za Towercomom. Korporácia sa tak môže voľne a beztrestne rozpínať, aj bez validity na Najvyššom súde, s evidentným porušovaním zmlúv, so stretom záujmov, s akceptáciou schránkovej firmy od Rady pre vysielanie a retransmisiu, generovať mocenský monopol…
…ide z prevažnej časti o informácie z jednej strany, jedná sa väčšinou o dokázateľné fakty, z akej časti ide o subjektívne dojmy tria majiteľov je ťažko odhadnúť. Ostatné spoločnosti sa k téme vyjadrovali nejasne, stručne, ale za menami a názvami ako Poór, J&T, či JOJ netreba hľadať nič nezištné, bezúhonné. Ide o prázdne bytosti, sú to vlastne schránkoví ľudia, na ktorých treba permanentne poukazovať. E. A. Poe vyriekol: „Agressi sunt mare tenebrarum quid in eo esset exploraturi“ (útočí na more temnôt, aby vyskúmal, čo v ňom je)…