Sme ľudia(?)

…jedna téma, desiatky, či skôr stovky článkov v médiách poplatného hlavného prúdu, dokola recyklované kvôli čítanosti (nezabudnite na nich klikať, vysoko fundovaní žurnalisti sa potešia, klikaním im umožňujete prežiť…), so stupídnymi otázkami pre kompetentných a ešte stupídnejšími komentármi. Netýka sa to iba tzv. bulváru, ale najmä novín, ktoré ešte stále istá časť ľudí mylne považuje za seriózne. To, že sú mienkotvorné, je fakt, lebo aj demagógiou sa formuje pohľad ľudu na vec. K veci, už pár týždňov pred zverejnením nominácie slovenských hokejistov na Olympijské hry do Soči bolo zrejmé, že témou číslo jeden bude Miroslav Šatan, úspešný reprezentant, ikona. Hráč, ktorý je z hľadiska výsledkov a úspechov na MS v ére samostatnosti ďaleko pred ostatnými slovenskými hokejistami. Overiteľné fakty, ktoré väčšina má zafixované v hlave, nepopierateľné argumenty. Otázka neznela, či vzbudí rozruch jeho nominácia, resp. nenominácia, skôr išlo o kvantitu ohlasov a už teraz je jasné, že záležitosť, bohužiaľ, predčila všetky očakávania. Keď mi niekto povie, že ho nezaujíma politika, potom ho ale upozorním, nech sa nikdy predo mnou nesťažuje na svoju sociálnu, ekonomickú, teda životnú situáciu, lebo politika sa dotýka každého z nás, vďaka nej žijeme tak ako žijeme. A dotýka sa silno aj hokeja a aj mne osobne kazí jej angažovanosť chuť na hokejový sviatok, ktorý sa bude konať o mesiac…

…začalo to nevinnými neutrálnymi článkami, situácia neskôr nabrala nechutný spád v štýle článkov manifestujúcich proti Kotlebovi za každú cenu, aj keď v tomto prípade analógia Kotlebu a článkov o ňom skôr súhlasí s reprezentačným trénerom Vladimírom Vůjtkom, než so Šatanom. Až natoľko, že podľa môjho názoru NAJLEPŠÍ tréner-stratég v ére samostatnosti slovenskej reprezentácie rezignuje na nenávistnú diletantskú prácu u nás a po MS v Bielorusku nepredĺži zmluvu a odíde domov do Čiech. Jeho rozhodnutie vynechať zo zostavy pre OH ikonu slovenského hokeja považujem sa absolútne správnu, odbornú, opodstatnenú, Šatan nemá čo v súčasnej forme (práve dal ďalší gól v KHL, pre objektívnosť), kondícií, keď pol sezóny váhal, či vôbec ešte bude hrať, robiť na olympiáde! Bez ohľadu na zásluhy, tie za neho nebudú v 39 rokoch korčuľovať po širokom klzisku s rýchlymi hviezdami NHL, zrážať sa pri jeho známej neochote bojovať o puk v tvrdých súbojoch, pri jeho malej hernej praxi a čoraz menšej rýchlosti, ktorú jeho nohy vyprodukujú. Nehovoriac o jeho definitívnom nevyriešení vzťahu s kapitánom Chárom. Ale primárna podstata všetkých týchto výrokov, nedorozumení a rozpútavania vášní je v tuposti a hyenizme našich žurnalistov, fungujúcich ako prostitútky (presstitútky) moci, či systému, resp. korporácií, pod ktorými slúžia. Snáď len hokejové portály typu Hokejportal prinášajú triezvy pohľad na vec. O agitáciách Šatana do Soči v „bratislavskom“ denníku Šport nehovoriac…

…ale zas, čo chceme od štátu a spoločnosti, kde dlhoročný prezident zväzu Juraj Široký si aj za štátne peniaze zrekonštruuje slovanistický štadión kvôli Majstrovstvám sveta, samozrejme s premršteným rozpočtom a postaví hotel, v štýle svojich tunelárskych kolegov z politiky. Máš peniaze, nikomu nejasnosti okolo financovania nevadia. Nikomu z kompetentných tiež nevadí, že do projektu našej reprezentácie do 20 rokov v extralige idú státisíce a výsledky na MS má na rovnakej úrovni ako pred projektom, keď účasť medzi elitou každoročne zachraňujú hráči mimo projektu. Ale reprezentácia do 20 rokov a jej tréner Ernest Bokroš je ďalšia téma, ktorá si zaslúži hlbšiu analýzu. Aspoň v rámci zlepšenia nálady si niekedy pozriem a vypočujem rozhovory s týmto trénerom, vtedy je ťažké pochopiť, ako odborník s takou logikou, či verbálnymi schopnosťami môže byť jedným zo šéfov našej hokejovej mládeže. Mimochodom, mladého Cháru práve on posielal hrať basketbal. Zodpovední za stratenú strednú generáciu sú aj mnohí ďalší a len zázrakom a vypracovaním sa v špičkových podmienkach v Kanade, či vo Švédsku nám nastupuje generácia (Tatar, Jurčo, Réway, Pánik, Cehlárik, Marinčin, Gernát..), ktorá aspoň sčasti kompenzuje generáciu Šatana, Pálffyho, Bondru…

…na jednej strane každý má právo na názor, kým hokejoví odborníci Filc, či Šupler sú skôr za nominovanie Šatana, F. Hossa, Švehla, či Hlinka súhlasia s rozhodnutím súčasných trénerov reprezentácie. Na strane druhej je tu ďalšia legenda slovenského hokeja menom Peter Šťastný, neschopný europoslanec, ktorý z pôdy skorumpovaného Európskeho parlamentu podkopáva kompetentnosť trénera Vůjteka, jediného trénera v histórii Slovenskej reprezentácie, ktorý negeneroval zostavu podľa mien a zásluh, ale súčasnej výkonnosti. Ako doterajšie vyvrcholenie okrem neho beriem vyjadrenie ďalšej europoslankyne za KDH (čiže čistota sama o sebe) Anny Záborskej, po ktorom snáď ani netreba nič dodávať, citujem: „Z vyjadrenia trénera je zrejmé, že prednosť dostali mladší, nie však nevyhnutne lepší hráči. Ak by takto postupoval ktorýkoľvek zamestnávateľ, porušil by č. 21 Charty základných práv EÚ, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe veku…“ 

…toto je zahmlievanie myslí od europoslancov občanom, teda voličom, len pre krytie špinavostí, korupcie a bezprávia. Nehovoriac o tom, že keď sa nejaký politik chce vyjadrovať k stavu hokeja, malo by to skôr smerovať k vyriešeniu problémov financovania, resp. práce s mládežou a nie k podkopávaniu kompetencií ŠÉFA reprezentačnej lavičky pred dôležitým turnajom a jeho rozhodnutiu, ktoré má argumentačne podložené a niesť konzekvencie za výsledky na OH bude niesť len on. Pamätáme si chaos v nominácii pred domácimi MS 2011, keď Zedník začal trucovať, podkopal autoritu trénera Hanlona, nebohý Demitra unisono s médiami, odborníkmi typu Golonka, či denníkom Šport, mu vybavil miesto v zostave a takým štýlom, ako sa dával dokopy duch kabíny, aj hokejisti v hviezdnej zostave dopadli. A pritom všetko sa točí len okolo jedného jediného hráča, ktorý za celý minulý rok odohral menej, než 20 zápasov, hráča, ktorý už mnoho rokov nepatrí medzi rozhodujúce faktory v zápasoch slovenských hokejistov, s výnimkou zápasu s Českom na MS 2012. Históriu treba poznať a pamätať si ju, ale nie v nej žiť. Tiež si treba veľmi vážiť všetko, čo Šatan spravil pre úspech a meno nášho hokeja, nedehonestovať jeho minulosť pre jeho prítomnosť. Práve v tomto prípade je rozhodujúci novinársky aspekt, ktorý zlyháva a bude zlyhávať, kým žurnalistika neprestane po západnom vzore upadať, kým neprestanú poslúchať svojich zapredaných majiteľov, kým ich ľudia neprestanú klikaním a čítaním podporovať. Ale to je v tomto egoisticky mysliacom ľudstve sizyfovská úloha…

…mojim post scriptom je najnovšie vyjadrenie pána Vůjtka o šanci Šatana v rámci náhrady za eventuálne nedoliečeného Gáboríka. Pokiaľ médiá tradične neprekrúcali, predtým mal proklamovať ako prvého náhradníka Branka Radivojeviča. Ostáva len veriť, že už aj on nepodlieha tlakom zvonka…