Sme ľudia(?)

…prepáčte nám, ľudia dobrí, my len vyjadriť sme sa chceli. Prepáčte nám ten mini-kolaps dopravy, aj vy, páni policajti, že sme vám pokazili zmenu a museli ste konečne niečo robiť…

…som blokoval. Asi tisícka nás, posledných „martýrov“, sa zišla v mene občanov, ktorí chcú slobodu v pravom zmysle slova, odstúpenie vlády a pod. Po už klasickom úvode na Námestí slobody sme sa presunuli pred Prezidentský palác, kde kultúrne podujatie pokračovalo. Takýto pochod, to je iná kultúra. Narozdiel od divadla máte všetko zadarmo a aj predstavenie je interaktívnejšie, dlhšie, viac adrenalínu a dobrý pocit pretrváva (kým neprecitnete do všedných dní materiálneho sveta). Na všeobecné naliehanie sme po chvíli blokovali prvýkrát. Kto na Hodžovom šiel z neprotestujúcich pešo, nemusel čakať na zelenú. So vzniknutou situáciou muži zákona zrejme nerátali a narýchlo usmerňovali dopravu a odvracali autá od križovatky. Situácia sa opakovala pri večernej prechádzke Mostom SNP v oboch smeroch, neskôr to už mali viac-menej pod kontrolou. Postavili sme na nohy Aupark, samozrejme, bez diverzie, len s riadenou „anarchiou“. Neskôr pri návšteve SND nás pár hercov z vrchného poschodia sledovalo, ako sa dohadujeme s tajnými, či mestskými policajtmi. Škoda, že to neprebiehalo ako pred 24 rokmi v Prahe. Žiadna analógia, to by za nami musela stáť SIS-ka ako ekvivalent ŠtB a jeden študent by musel „zomrieť“. Honorácia si oslavovala 17.november, my tiež. Po svojom. Pre mňa bola elektrizujúca aj chvíľa, keď sa k nám z druhej strany rýchlostnej cesty preskakujúc bariéry smerom od Mosta SNP pridal zaľúbený mladý párik. Kiež by ich nasledovalo oveľa viac mladých ľudí. Vtipnejšia chvíľa nastala pri iniciatíve burcujúceho postaršieho pána (zrejme s deficitom dobrého zraku) s transparentom, keď zakričal smerom na čínsku reštauráciu a šiestich pred ňou stojacich Aziatov: „Zobuďte sa, Slováci!“. Po návrate na Hodžovo námestie sme opäť na pár desiatok minút zablokovali križovatky, autobusy a trolejbusy mali zrejme meškania, ale snáď to ľudia prežili. Takto pred rokom nás bolo na demonštrácii asi štvornásobok, ale rozruch sme spravili väčší. Nie v médiách hlavného prúdu, tie dostali príkazom mlčať a ignorovať. Aj verejnoprávna zástrčková RTVS, ktorá nám napriek výzvam a nášmu právu priestor nedala. Aké to prekvapenie. V opačnom prípade by sa toto altruistické blokovanie ani nemuselo uskutočniť. Čakalo na nás vraj aj niekde schované vodné delo naďmároš, ale nebolo potrebné. Ani ťažkoodenci. Ulice a križovatky spolublokovali najmä mestskí, zavše som medzi nami videl aj tajných, ktorí boli nenápadní ako drôt v oku. Neskôr sme zašli pred spomínané SND a videli sme pripravený vianočný stromček, čo mi pripomenulo, že sa opäť môžem tešiť na sviatky. Po ďalšom návrate pred palác prezidenta hlavy štátu a po hromade sa opakujúcich floskulí pred čoraz menším publikom som to po cca siedmich hodinách „vzdal“. Organizátori stanovili interval na systémovú zmenu od 9.11. do 17.11.2013, ja to vidím ako beh na dlhé trate, bude to ešte maratón. Podľa mňa by bola ideálna koordinácia krajín EÚ, resp. občianskych združení v nich. A ešte veľa práce…

…záver? Potešila ma účasť množstva mladých, aj veľmi mladých ľudí, zvlášť množstva dievčat (!), aj neúčasť vyholených primitívov s fľaškou v ruke. Tiež účasť Indymedie, či Slobodného vysielača. Mierne rozpaky som mal z niektorých organizátorov, nie všetko vyrieknuté ale bolo utópiou priamej demokracie, kompromis sa dá nájsť. To, že sa zatiaľ nič radikálne nevyriešilo, je očakávané, naivita nevíťazí. No, a na druhý deň som sa zobudil nachcípaný, to je najväčšie negatívum, ale čo už, martýr…