…aký je vlastne návod k absolútnemu šťastiu? Existuje vôbec niečo podobné, dá sa to takto koncipovať? Na otázku v podobnom znení si odpovedám už niekoľko rokov. Po prečítaní niekoľkých motivačných materiálov a zhliadnutí dokumentárneho filmu The Secret (Tajomstvo; tento film je primárna myšlienka úvahy, knihu som nečítal) som došiel k záveru, že tí rôzni „odborníci na šťastie”, z ktorých mnohí prostredníctvom svojich prác na problematike zarobili, vidia veci príliš prozaicky, naivne. Je to kalkulácia v prospech politicko – spoločenského systému? Totiž už zrejme vidím čerta všade a síce sa nechcem venovať tejto kritike priveľa, ale je pre mňa podozrivé a zaráža ma jedna z podstát ich myšlienok o tom, ako netreba myslieť na negatívne veci okolo nás, netreba im odporovať, lebo vznikne kontraproduktívny, opačný efekt. Nabádajú nás, aby sme nechceli zmeniť svet. Vidí niekto tú paralelu so súčasnou politikou sveta, najmä západnou? Pripomína mi to diktát v štýle ži a prežívaj v našom systéme, neodporuj.. A možno len „motivátori” vec nedomysleli..
…ale – súhlasím s ich ďalšími myšlienkami, ktorých sa snažím držať takmer 5 rokov, bez predchádzajúceho zhliadnutia filmu. Nie vždy sa veci vydaria, všetci v živote prežijú chvíle smútku a bezmocnosti, falošný úsmev cez slzy nikomu nepomôže len za cenu dodržiavania spôsobu pozitívneho života. Lenže jednoznačne si treba stanoviť ciele, dosiahnuteľné, aj také, ktoré sa v tú chvíľu zdajú byť nedostižné. Osobnostne napredovať a keď je človek zrazený k zemi, zase vstať. Nájsť si aspoň jedno svetlo, za ktorým sa pobrať, z ktorého čerpať, na ktoré sa zamerať a odraziť sa k šťastnejšiemu životu. Lenivosť sa dá prekonať napríklad motivačným listom, do ktorého si napíšete konkrétne ciele na nadchádzajúci rok a začnete sa o jeho dodržiavanie starať podľa vášho gusta. Polovicu nesplníte, nevadí, budúci rok to doženiete. Hovorte si, aký ste skvelý (samozrejme, treba dbať na mieru…), čo všetko dokážete a neustále to opakujte, pomáha to! Prekonávajte seba odvážnymi činnosťami a činmi, ktoré by ste predtým nezvládli, trochu asertivity, naplní vás to energiou a motiváciou to zopakovať v ďalšej sfére. Neopakujte si v hlave, aký ste nedocenený, ale robte kroky k tomu, aby ste docenený boli, aspoň u jednotlivých ľudí. Stagnácia príde, aj na mňa prišla, ale stačí málo a príde zmena. Charakter si zachovajte, ale nie v mene podliezania a premrštenej servilnosti k okoliu, pozerajte najmä na seba s tým, že neodmietnete pomôcť aj druhým, tak, aby ste neuškodili sebe. Osobne mám problém myslieť len pozitívne, lebo som racionálny človek a ako som spomínal, nezdieľam myšlienku autorov The Secret o ignorancii negatívnych aspektov, hľadám riešenie aj negatívnych vecí, konám rázne, šliapať po sebe nenechám, venujem sa politickým problémom a kritizujem vysokých činiteľov (aj tých menších), podporujem protesty a ich myšlienku, ale nenechávam si tým znechutiť osobné chvíle a žitie samotné. Stačí chcieť a človek je sám strojcom svojho šťastia, len treba mať ten pozitívny základ chuti do života..
…ľudská myseľ je, podľa mňa, to najväčšie tajomstvo, najväčšia záhada nášho sveta. Preto sa snažíme tajomstvo mysle jej formovaním zachovávať. Každý človek v sebe ukrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá. V rôznych smeroch. Skúsme záporné prvky vytesniť do zabudnutia…
Celá debata | RSS tejto debaty