…skúste vysloviť tieto dva pojmy pred nejakým proeurópsky resp. prozápadne mysliacim historikom, môžete tušiť, ako asi zareaguje – najprv pena okolo úst, negatívne emócie vyplávajú na povrch skôr, než argumenty. O Maďarsku servilných a o niektorých maďarských historikoch trpiacim obsesívno – kompulzívnymi poruchami ani nehovoriac. Dogmatické myslenie je, bohužiaľ, silno zaužívané vo všetkých sférach ľudských činností a platí to aj medzi konzervatívnymi historikmi. Treba však vychádzať z faktov, ktoré sú ale často individuálne sprevádzané subjektívnymi domnienkami, lebo pri dávnej histórii to inak ani nejde a tiež aj v tomto prípade, písomných prameňov z obdobia včasného, či ranného stredoveku v okolí územia Karpatskej kotliny je pomerne málo a archeológom sa nepodarilo na základe hmotných prameňov odpovedať na mnoho otázok. O čo teda ide..
…forma je prozaická, obsah už nie. K tomuto termínu treba pristupovať obzvlášť opatrne, má totiž možno rovnaký počet prívržencov ako odporcov, záleží tak od uhla pohľadu, angažovanosti, odbornosti, ako aj od osobnej antipatie, resp. politickej platformy..Myslím, že boj o tento pojem začal naberať na obrátkach pred niekoľkými rokmi, keď premiér Fico na oslavách 15. výročia vzniku Slovenskej republiky v Martine nazval Svätopluka kráľom starých Slovákov. To strhlo doslova lavínu najmä medzi historikmi, ale aj politikmi, médiami, či zasvätenými ľuďmi. Na jednej strane expresne vzniklo Stanovisko 32, jednotný názor v prospech starých Slovákov od 32 signatárov, slovenských odborníkov, mnohých renomovaných, vrátane viacerých, ktorí sa celý život orientujú práve na to dotknuté obdobie. Bolo to ale absolútne (a podozrivo) načasované, niet divu, že im oponenti vyčítali politickú angažovanosť. Na druhej strane sa ozvali nielen maďarskí, ale aj slovenskí promaďarskí historici a pokiaľ ma pamäť neklame, tak najmä PhDr. D. Kováč, (ale aj všeobecne odborníci z Historického ústavu SAV…) znalec 19. storočia, za ktorým ochotne bežia naše printové médiá na čele so Sme-tiarmi, pokiaľ chcú názor aj na to, čo sa stalo minulý týždeň, je predsa historik a aj to je história..Tento historik, ktorého odborné znalosti bagatelizovať si nedovolím, sám priznáva, že obdobím 8. a 9. storočia sa vedecky nezaoberá. Známe je jeho vyjadrenie (síce vytrhnuté z kontextu, ale s nezmenenou podstatou): „Hoci všetci dnes rozmýšľame v národných kategóriách, sú aj dôležitejšie hodnoty. Napríklad tolerancia a humanizmus. (…) Vôbec nie je problém, ak je niekto národovec. Len si treba uvedomiť, že to je niečo, čo priniesli dejiny a postupne to možno aj odvejú´´..Vidíte paralelu s kázaniami vládcov z EÚ? Humanizmus na ich spôsob, potlačované práva majority nielen v prospech minority, podriaďovanie sa európskemu diktátu..
…po poriadku, termín Starí Slováci u nás nie je zavedený a tým nie je populárny, ale logicky nie je žiadnou chybou, je to minimálne pomocný ekvivalent k našim priamym predkom – Slovanom, keďže územní predkovia sú aj Kelti, či Germáni. Žili v Nitriansku, identifikovali sa svojou kultúrou a paradoxne príchodom Maďarov do Uhorska, u ktorých prívlastok „starí“ je v očiach všetkých historikov úplne relevantný a v poriadku (…), sa Slovania v 10. storočí začali diferencovať, identifikovali sa ako Slováci a etnicky sa selektovali od Slovanov, resp. Moravanov zo západu, ako aj ostatných Slovanov. Je mylné si myslieť, že Slováci sa narodili len tak zrazu, vytvorením nového štátu, kráľovstva, len boli konečne dotlačení Maďarmi k sebaurčeniu od ostatných Slovanov, žijúcich vo Veľkomoravskej ríši, resp. Nitriansku. Niektoré zahraničné encyklopédie dokonca uvádzajú termín Slováci – Sclavi už za čias VM. Profesorka Tatiana Štefanovičová, archeologička, historička, skúsená vedkyňa, hovorí explicitne o Slovákoch už od druhej polovice 10. storočia. Nielen odborným, ale prostým racionálnym myslením sa k týmto veciam dopátrate, už čosi značí aj pomenovanie Sloveni – Sloven-ka, sloven-ský. Prečo by sme sa mali toho pojmu báť, pokiaľ by bol prezentovaný v takejto nie demagogickej forme? Na základe faktov je overiteľné aj to, že Svätopluka možno označovať za kráľa, len opäť je to termín, ktorý nie je zaužívaný, prevarený a protinárodne sa prezentujúci slovenskí historici sa budú aj do krvi biť za to, aby sa pojem nedostal do ich pavučiny konzervativizmu. V roku 897 označil pápež Ján VIII. Svätopluka slovami, akými sa vtedy pápežská kúria obracala na mocných európskych panovníkov, nazval ho „najmilším synom“ a jeho ríšu slovom „regnum“, teda kráľovstvom, na zachovalých pápežských listinách je označovaný ako „rex“ a už len faktom, že spojil tak veľkú oblasť akou boli dve kniežatstvá, teda nitrianske a moravské, patrili tam Čechy, pripojil časť JV Nemecka okolo Drážďan, časť Panónie, pravdepodobne časť Potisia a Visliansko, nie je žiadnou chybou ho nazývať kráľom..Druhá vec je, nazývať ho kráľom Slovákov, to je kontroverzná záležitosť a verejne vysloviť ju môže len taký demagóg, akým Fico je..
…faktom zostáva, že sme potomkami starých Slovákov bez ohľadu na to, že archeológia nepozná(?) dotyčné hmotné pramene z obdobia VM a zakomplexovaným šovinistom na obidvoch stranách odkazujem: aj Uhorské kráľovstvo vznikalo na ideológii spolupráce medzi Slovanmi, teda aj Slovákmi a maďarskými prisťahovalcami, známy ja faktický argument ako slovanské kniežatá Hont-Poznanovci dopomohli budúcemu úspešnému kráľovi Uhorska Štefanovi I. k trónu. Historici, skúste zapracovať na konsenzu v názoroch a prácach, snažte sa o nový jednotný výklad dejín v tých najzákladnejších bodoch, bez politických a národnostných vplyvov, hoci nejako represívne vyhnať xenofóbnych historikov sa nám v tomto systéme ľahko nepodarí a ľudia.. bez negatívnych vášní, s rozumom a s argumentami, keď poprieme historický vznik cudzieho národa, aj napriek základným podobným faktom, poprieme aj seba…